Školský psychológ

Hlavným cieľom, na ktorý sa psychológia osobnosti upriamuje, je odhaliť štruktúru a dynamickú skladbu osobnosti človeka a podať kauzálny výklad jej javov. Kauzálny výklad osobnosti však predpokladá, že sa jej javy najprv presne zistia, opíšu a kde je to možné, aj kvantitatívne určia alebo odmerajú. Poznanie individuálnych osobitostí žiakov je dôležité aj z hľadiska  procesu učenia.

Dôležité je zamerať sa na tri hlavné otázky pri hodnotení žiaka:

1. Čo zisťovať?
2. Ako zisťovať?
3. Ako interpretovať a využiť zistené fakty na charakteristiku a komplexné hodnotenie žiaka

Pozorovanie ako osobitný druh vnímania a myslenia sa uplatňuje bežne a spontánne v každodennom živote ľudí. Vedeckou metódou sa stane pozorovanie iba za podmienok:

• že bude cieľavedomé, plánovité, dlhodobé a sprevádzané precíznym zaznamenávaním, triedením a vyhodnocovaním zistených faktov,
• že nezostane iba na úrovni zisťovania a konštatovania vonkajších prejavov, ale sa upriami na odhaľovanie ich vnútorných i vonkajších príčin, na odhaľovanie ich podstatnej zákonitosti,
• že bude sledovať psychické javy v pohybe, vo vývoji ako dôsledok stretania alebo interakcie vnútorných síl navzájom a s podmienkami vonkajšieho prostredia a
• že sa pozorovanie nepoužije ako výlučná metóda, ale len v spojení s inými psychologickými metódami.

 

Z hľadiska praktického použitia metódy pozorovania pre potreby zostavovania charakteristík a komplexného hodnotenia žiakov je dôležité si vyznačiť, čo sa má pozorovať (cieľ pozorovania), ako má pozorovať (postup, resp. plán pozorovania), v akých podmienkach alebo situáciách má pozorovať (evidencia príčinno-následných súvislostí).

Na žiakovi samotnom pozorovať: a) jeho telesné osobitosti a prejavy, b) jeho konanie, činy, spôsoby správania, c) jeho správanie v interakcii s inými ľuďmi. Metódu pozorovania môže byť použitá aj pri skúmaní podmienok prostredia, v ktorých žiak žije a ktoré spolupôsobia pri utváraní štruktúry jeho osobnosti. Obdobne sa môže zisťovať pozorovaním aj charakter priateľských kolektívov, v ktorých sa žiak často zdržiava. Priebeh a výsledky všetkých pozorovaní sa zaznamenávajú do psychologického denníka. Ide v ňom o bežné zaznamenávanie náhodne vnímaných faktorov, ale aj o výberové a plánovité vnímanie významných a pre charakteristiku žiaka podstatných psychických javov s pochopením ich zmyslu a s ich presným terminologickým označením.

Dáta o doterajšom vývoji (telesnom i duševnom) ako aj o príčinách istého priebehu vývoja sa zisťuje anamnézou. Anamnéza predstavuje rekonštrukciu doterajšieho priebehu života a jeho vonkajších podmienok. Anamnestické dáta získavame najmä rozhovorom s dospelými ľuďmi, napr. s rodičmi dieťaťa, jeho učiteľmi, priateľmi a pod., ale sčasti aj priamym pozorovaním podmienok, v ktorých žiak žije. Veľkú časť anamnestických dát získavame najmä rozhovorom. Vedeckou metódou sa stáva rozhovor iba za podmienok, že:

• je jasný cieľ rozhovoru a cesta k dosiahnutiu tohto cieľa je premyslená a plánovitá,
• náhodnosti vyplývajúce zo subjektívnej povahy odpovede opýtaného alebo zo subjektívnych pohnútok pýtajúceho sa kontrolujú a v maximálnej možnej miere eliminujú 
• výroky opýtanej osoby sa v priebehu sedenia alebo bezprostredne po ňom zaznamenávajú, vrátane symptomatických prejavov správania, ktoré v mnohých prípadoch môžu odhaliť pravdivosť alebo predstieranie odpovedí,
• výsledok rozhovoru je formuláciou skutočne zistených, utriedených a interpretovaných faktov a
• rozhovor s opýtaným sa vedie prirodzene, nenútene a nevtieravo.

Jedným z vrcholných systémov, ktoré profilujú osobnosť žiaka a podnecujú ho k činom, je systém motívov a cieľov životného zamerania a konania. Zistiť tieto okolnosti je neobyčajne ťažké, lebo ľudia si niekedy skutočné hybné sily svojich činov neuvedomujú.

Ašpiračná úroveň sa vzťahuje na ciele, ktoré žiak chce alebo dúfa dosiahnuť, aby bol sám so sebou spokojný.

Úroveň očakávania vyjadruje stupeň úspechu, na ktorý si žiak trúfa alebo inými slovami je to miera dôvery subjektu vo vlastné sily a schopnosti.

Úroveň sebahodnotenia zahrňuje vlastnosti, ktoré si žiak pripisuje alebo ktoré pokladá za ideálne a chcel by ich mať.

Väčší alebo menší súlad medzi tým, akým sa žiak sám sebe zdá, akým by chcel byť a akým v skutočnosti je, tvorí veľmi dôležitú charakteristiku osobnosti.

V uvedených znakoch alebo črtách sa skrývajú totiž také významné skutočnosti, ako je cieľ alebo plán života. Ak priberieme životnej zacielenosti ešte spôsob, akým žiak sleduje vytýčené ciele, teda vôľové črty, dostaneme základnú skladbu tradične definovaného charakteru.

Predovšetkým treba preskúmať žiakov životný ideál alebo vzor. Túto okolnosť možno zistiť v rozhovore alebo v ankete otázkami, či má žiak svoj vyhranený ideál alebo vzor, ktorému sa chce podobať, aké životné ciele tento jeho vzor sleduje, aké má charakterové vlastnosti a pod. Na pomoc žiakovi možno zostaviť inventár vlastností a žiadať ho, aby podčiarkol, ktoré má jeho vzor alebo ideál. Rozdielnosť medzi subjektívnou predstavou o sebe a ideálom, ktorý by chcel žiak dosiahnuť, možno pokladať za mieru uspokojenia alebo akceptovania seba samého.

Z množstva nahromadených faktov nie všetky majú pre utváranie osobnosti rovnaký význam. Každá jednotlivá črta sa síce svojrázne začleňuje do celku osobnosti, no nie rovnakým spôsobom a nie v rovnakej miere sa zúčastňuje na celkovej výstavbe osobnosti. Mnohé výskumy ukázali, že v každej osobnosti vystupujú do popredia isté ústredné, dominantné črty. Ďalším predpokladom správneho zostavovania psychologickej charakteristiky je vychádzať z vonkajších prejavov, ktoré objektívne zisťuje a zaznamenáva a usilovať sa ďalej preniknúť od týchto vonkajších prejavov k ich vnútorným motívom. Ďalším predpokladom správneho prístupu ku komplexnému hodnoteniu žiaka je rešpektovanie vývinového aspektu. Vo vzťahu k deťom a dospievajúcim vystupuje táto okolnosť vo zvýšenej miere. Treba si uvedomiť, že žiak stále rastie a rozvíja sa. S vývojovým aspektom úzko súvisí aj požiadavka nachádzať v žiakovi jeho najlepšie a najsilnejšie stránky, na ktorých treba stavať ďalšie všestranné rozvíjanie jeho osobnosti.

Uvedené štyri požiadavky:

• odhalenie ústredných dominantných čŕt, tvoriacich jadro osobnosti,
• zachovanie zásady objektívnosti a kritickosti v hodnotení,
• postup od vonkajších prejavov k odhaľovaniu vnútorných prameňov a
• rešpektovanie vývinového aspektu so stavaním perspektívy rozvoja osobnosti žiaka na najsilnejších črtách jeho charakteru.

 

– sú základom premyslenej, vecne správnej, konkrétnej, jednotnej, konzistentnej, dynamickej a prehľadnej charakteristiky žiaka.